Boli sme posledná trieda nášho obľúbeného triedneho učiteľa Ondreja Kontru. Po nás sa odobral do učiteľského dôchodku. Keď sme ho po čase boli osobne zavolať na stretávku (po viac ako 11 rokoch), zabŕdli sme pri rozhovore aj do hlbších filozofických tém. Bolo to niekoľko rokov po nežnej revolúcii, tušim 1995. Vtedy sa zmienil, že už by sa už do školy nevrátil. Že deti sú akési iné. Spomenul, že chyba je niekde v spoločnosti.
Tento výrok sa potĺkal kdesi hlboko v mojej pamäti a začal som sa ním zaoberať až v poslednej dobe. Vlastne ma k tomu vyprovokoval predvolebný boj. Všimnite si, tlačoviny, blogy a diskusné fóra. Sú vôbec ľudia tejto krajiny schopní vypočuť si aj opačný názor bez toho aby autora nazvali (najčastejšie v diskusii) nejakou nadávkou. Aký môže mať spôsob uvažovania človek, ktorý ma na diskusnom fore obviní, že si nechávam platiť za príspevky kdesi zo Súmračnej. Na inom mieste diskusie komusi ten istý človek ponúkne inému diskutérovi ak bude pisať pre neho dá mu dvakrát viac. Dokáže si taký človek vôbec predstaviť, že nie všetko sa dá merať iba peniazmi? Aký asi môže byť vo svojom vnútri človek, ktorý inak orientovaných voličov označí za dementných alebo mešuge? Aký asi môže byť človek, ktorý považuje za správnu vec, ak presvedčí svojich blízkych ako majú voliť, pretože vraj majú „pomýlený“ názor (a ešte sa týmto pochváli v diskusii a je na to hrdý)? Niektorí z takto prispievajúcich majú v profile uvedené, že študovali v zahraničí. Toto je to pozitívum, čo si z vonku priniesli? Sú toto prvky slušného alebo demokratického správania? Bez ohľadu na to ako dopadnú voľby, môžeme vôbec očakávať zlepšenie? Silne o tom pochybujem. Ten dôvod prečo nemožno očakávať zlepšenie má hlboké korene. Hlboko v spoločnosti a začína u každého jedinca. Chyba je kdesi hlboko v spoločnosti …